Zo života komunity...

Stacks Image 706
Druhá púť mužov Žilinskej diecézy
4.8.2011


Viac ako 1000 mužov prišlo v krásnu slnečnú septembrovú nedeľu do Višňového na Druhú púť mužov Žilinskej diecézy. A boli to muži aj z iných diecéz Slovenska. Rannou sv. omšou povzbudil mužov pán dekan Jozef Bagin. Vychádzal z evanjelia a pýtal sa, ako funguje napomínanie v našich rodinách. Kto má lásku a záleží mu na tom druhom, musí napomínať.
O 16.00 hod. prišli na rad zaujímavé svedectvá. Maroš a František nám povedali z hĺbky duše ako prepadli drogám a alkoholu. Maroš spomínal na chvíle, keď mu náboženstvo nič nehovorilo, kradol kvôli tomu, aby získal drogu. Ani manželka ani syn pre neho toľko neznamenali ako droga. Dôležité bolo, že sa za neho stále modlila jeho matka. Až raz, keď mu malé rómske dievčatko predávalo drogu a spýtalo sa ho prečo to robí, veď má malého syna, zrazu to s ním zamávalo.  Dostal číslo na komunitu Cenacolo. Začal hľadať nový rozmer svojho života. Tak ako mu dovtedy Boh nič nehovoril, zrazu objavil úplne niečo nové. Našiel priateľstvo, dôveru. Hovoril o tom, že je ťažké zostať sám so svojím svedomím, je to duchovný boj.


František dostal náboženskú výchovu, ale zomrel mu otec, nemal s kým riešiť svoje problémy, chýbal mu otec. Postupne zapíjal svoje problémy alkoholom. Čo bolo dôležité aj v živote Františka, jeho matka sa tiež pravidelne za neho modlila. Alkohol bol v ňom nesmierne silný, nevedel si s ním rozkázať. Aj si dal predsavzatie, že nebude piť, vydržal dva dni. Dostal sa do komunity Cenacolo a život sa mu radikálne zmenil. Cíti, že keď nejde ráno na adoráciu, niečo mu v tom dni chýba. Už to nie je ono. Obaja potvrdili, ako Boh a Mária zmenili ich životy. Žijú len z toho, čo si dorobia, nemajú televízory, mobily, a predsa sú šťastní a spokojní.

So svojím svedectvom vystúpili aj manželia Ľubo a Iveta. Ľubo hovoril o tom, ako žili pre svojich synov, všetko materiálne im dali, len nie praktickú vieru v Boha. Žili pre šport. Chlapci dosahovali dobré výsledky. Starší začal brať drogy. Otec je učiteľ, ktorý bojoval proti drogám a nevedel, že jeho vlastný syn ich prakticky berie. Podarilo sa syna dostať do komunity Cenacolo. Zachránili ho. Už je tam päť rokov. Je šťastný. Jeho otec hovorí, že práve tento problém naštartoval celú ich rodinu. U Pána Boha našli niečo nové a krásne. Ako to vidí matka? Bola pokrstenou evanjeličkou, ale nič viac. Po týchto problémoch vyhľadala katolíckeho kňaza, začala sa viac zaujímať o vieru, vstúpila do Katolíckej cirkvi. „Keď droga vstúpila do našej rodiny, ja som našla Boha.“



Púť vyvrcholila sv. omšou. Otec biskup Tomáš vo svojej kázni: Nabádal ľudí k odpusteniu, máme byť milosrdní. Otcov vyzýval, aby sa nezháňali za materiálnymi vecami, aby si vedeli nájsť čas pre ženu deti. Spomínal na chvíle v Madride, keď boli Svetové dni mládeže. Mladí sa mu zverili, že v ich rodinách sa vôbec o viere doma nehovorí. Povzbudzoval mužov, aby si chránili duchovno v rodine, aby si plánovali duchovné programy v rodine. Aby si vzájomne prejavovali lásku rodičia a deti. Biskup sa pýta kňazov, keď sa s nimi stretáva, aký majú plán vo farnosti. Na púti sa pýtal otcov, aký majú oni plán so svojou rodinou. Kresťania by mali byť poznateľní podľa lásky, ako to bolo aj v dnešnom druhom čítaní.